Laboratórium je oveľa viac než len budova plná vedeckých prístrojov; je to miesto, kde sa stretávajú mysle, aby inovovali, objavovali a prichádzali s riešeniami naliehavých problémov, ako sa ukázalo počas pandémie COVID-19. Preto je navrhovanie laboratória ako holistického pracoviska, ktoré podporuje každodenné potreby vedcov, rovnako dôležité ako navrhovanie laboratória s infraštruktúrou na podporu pokročilých technológií. Marilee Lloyd, hlavná laboratórna architektka v HED, nedávno poskytla rozhovor pre Labcompare, aby prediskutovala to, čo nazýva novým vedeckým pracoviskom, rámcom pre návrh laboratória, ktorý sa zameriava na podporu spolupráce a vytváranie priestoru, kde vedci radi pracujú.
Vedecké pracovisko je založené na spolupráci
Veľké vedecké inovácie by boli takmer nemožné bez mnohých jednotlivcov a skupín, ktoré by spolupracovali na spoločnom cieli, pričom by každý z nich priniesol svoje vlastné nápady, odborné znalosti a zdroje. Vyhradené laboratórne priestory sa však často považujú za izolované a oddelené od zvyšku zariadenia, čiastočne kvôli nutnosti vykonávať vysoko citlivé experimenty. Hoci oblasti laboratória môžu byť fyzicky uzavreté, neznamená to, že musia byť oddelené od spolupráce, a predstava laboratórií, kancelárií a iných priestorov pre spoluprácu ako integrovaných súčastí toho istého celku môže výrazne prispieť k otvoreniu komunikácie a zdieľaniu nápadov. Jedným jednoduchým príkladom toho, ako možno tento koncept implementovať do dizajnu laboratória, je začlenenie sklenených spojení medzi laboratóriom a pracovnými priestormi, čo prináša väčšiu viditeľnosť a súlad medzi týmito dvoma oblasťami.
„Premýšľame o veciach, ako je poskytnutie priestoru na spoluprácu, aj keď je to v rámci laboratórneho priestoru, poskytnutie malého priestoru, ktorý umožňuje umiestniť bielu tabuľu alebo kus skla medzi pracovným priestorom a laboratórnym priestorom, aby bolo možné napísať a umožniť koordináciu a komunikáciu,“ povedal Lloyd.
Okrem vnášania prvkov spolupráce do laboratórnych priestorov a medzi nimi sa podpora koordinácie tímu opiera aj o centrálne umiestnenie priestorov na spoluprácu, kde sú ľahko dostupné pre všetkých, a o zoskupenie pracovných priestorov spôsobom, ktorý poskytuje dostatok príležitostí pre kolegov na interakciu. Súčasťou toho je analýza údajov o prepojeniach zamestnancov v rámci organizácie.
„[Ide o] vedieť, kto by mal byť vo výskumných oddeleniach vedľa seba, aby sa optimalizovali informácie a pracovné postupy,“ vysvetlil Lloyd. „Pred niekoľkými rokmi došlo k veľkému úsiliu o mapovanie sociálnych sietí a to je pochopenie toho, kto je s kým v konkrétnej spoločnosti prepojený a od koho potrebuje informácie. A tak začnete vytvárať súvislosti medzi tým, ako títo ľudia interagujú, koľko interakcií majú za týždeň, za mesiac, za rok. Získate predstavu o tom, ktoré oddelenie alebo výskumná skupina by mala byť vedľa koho, aby sa maximalizovala efektivita.“
Jedným z príkladov toho, ako HED implementoval tento rámec, je Integratívne centrum biologických vied na Wayne State University, kde približne 20 % čistej plochy centra tvoria priestory na spoluprácu, konferencie a oddychové priestory.1 Projekt kládol dôraz na interdisciplinárne zapojenie s centralizovaným komunikačným priestorom, pracovnými priestormi zoskupenými podľa „témy“ a využitím sklenených stien na zvýšenie vizuálneho prepojenia medzi oddeleniami.2 Ďalším príkladom je Centrum chemických inovácií a regionálne ústredie spoločnosti Wacker, kde použitie priehľadného skla a veľkých súvislých podlahových dosiek pre otvorené kancelárske aj laboratórne priestory podporuje „extrovertný dizajn“, ktorý ponúka flexibilitu a príležitosť na spoluprácu.
Vedecké pracovisko je flexibilné
Veda je dynamická a potreby laboratórií sa neustále vyvíjajú so zdokonaľovanými metódami, novými technológiami a rastom v rámci organizácií. Flexibilita integrácie zmien, dlhodobých aj každodenných, je dôležitou kvalitou v dizajne laboratórií a kľúčovou súčasťou moderného vedeckého pracoviska.
Pri plánovaní rastu by laboratóriá nemali zvážiť len rozlohu potrebnú na pridanie nových zariadení, ale aj to, či sú pracovné postupy a trasy optimalizované tak, aby nové inštalácie nespôsobovali narušenie prevádzky. Zahrnutie väčšieho množstva pohyblivých, nastaviteľných a modulárnych častí tiež zvyšuje pohodlie a umožňuje plynulejšie začlenenie nových projektov a prvkov.
„Používajú sa flexibilné a prispôsobivé systémy, aby si mohli do istej miery upraviť prostredie podľa svojich potrieb,“ povedal Lloyd. „Môžu meniť výšku pracovného stola. Často používame mobilné skrinky, takže si ich môžu presúvať podľa svojich predstáv. Môžu si upraviť výšku políc, aby sa do nich zmestil nový kus vybavenia.“
Vedecké pracovisko je príjemným miestom na prácu
Ľudský prvok v dizajne laboratória by sa nemal prehliadať a vedecké pracovisko možno vnímať skôr ako zážitok než ako miesto alebo budovu. Prostredie, v ktorom vedci pracujú celé hodiny, môže mať veľký vplyv na ich pohodu a produktivitu. Ak je to možné, prvky ako denné svetlo a výhľady môžu podporiť zdravšie a príjemnejšie pracovné prostredie.
„Veľmi dbáme na veci, ako sú biofilné prvky, aby sme zabezpečili prepojenie, ak sa nám to vôbec podarí, s vonkajším prostredím, aby niekto mohol vidieť, aj keď je v laboratóriu, vidieť stromy, vidieť oblohu,“ povedal Lloyd. „To je jedna z tých veľmi dôležitých vecí, na ktoré vo vedeckom prostredí často nemyslíte.“
Ďalším faktorom je vybavenie, ako sú priestory na jedenie, cvičenie a sprchovanie počas prestávok. Zlepšenie kvality pracovného prostredia sa neobmedzuje len na pohodlie a prestoje – aspekty, ktoré pomáhajú zamestnancom lepšie vykonávať svoju prácu, možno zvážiť aj pri návrhu laboratória. Okrem spolupráce a flexibility môžu digitálne pripojenie a možnosti vzdialeného prístupu podporovať činnosti od analýzy údajov, cez monitorovanie zvierat až po komunikáciu s členmi tímu. Rozhovor so zamestnancami o tom, čo potrebujú na zlepšenie svojho každodenného života, môže pomôcť vytvoriť holistické pracovisko, ktoré skutočne podporuje svojich pracovníkov.
„Je to rozhovor o tom, čo je pre nich kritické. Aká je ich kritická cesta? Čomu venujú najviac času? Čo ich frustruje?“ povedal Lloyd.
Čas uverejnenia: 24. mája 2022